#kompenzacneplavanie #plavaniepozraneni #sportovcizranenie #mentalnytrening #rozcvicka #zlomeninaklucnejkosti #zlomenina
V tomto blogu by som Vám rád priblížil príbeh mladého hokejistu. Jeho rodičia sa rozhodli využiť kompenzačné plávanie ako rehabilitačný prostriedok s cieľom zlepšiť zdravotný stav ich syna a umožniť mu tak skorší návrat na ľad. Mladý hokejista bol po dvojnásobnej zlomenine kľúčnej kosti, ktorá sa stala krátko po sebe v priebehu športovej aktivity na ľade.
Tento druh závažného zranenia zanechal na tele športovca viaceré stopy. Zmena postavenia kostných štruktúr (hrudník, panva) v osovom skelete, strata svalovej hmoty ako aj obmedzenie rozsahu pohybu ramenného pletenca na strane zranenia boli badateľné voľným okom. Pri hlbšom pohľade na funkčnosť tela športovca, sme odhalili zhoršenie stability a vnímania vlastného tela. Pokles vnímania tela športovca bol následne príčinou zhoršenia rovnováhy, s čím zasa úzko súvisel pokles kondície aj koordinácie.
PRVOTNÁ DIAGNOSTIKA STAVU PO ZRANENÍ
Pre diagnostiku funkčných zmien sme využili rozcvičku.
V statike - v stoji – bolo u športovca vidieť zmenu zakrivenia chrbtice, ktorá bola výsledkom zmeny postavenia hrudného koša na strane zranenia (bližšie informácie ohľadom problematiky postavenia kostných štruktúr a ich vplyvu na zakrivenie chrbtice nájdete v predošlom príspevku s názvom kompenzačné plávanie v športe).
Na strane zranenia bolo možné sledovať zhoršenie mechaniky dýchania a zmenu stavu napätia okolitého tkaniva. Výkonnosť dýchania sa prirodzene prispôsobila zraneniu. Zdravá strana vykazovala výraznejšiu expanziu hrudného koša počas nádychu. Takéto zmeny negatívne ovplyvňujú mobilitu - pohyblivosť - tela na strane zranenia.
Pre športovca bolo vo všeobecnosti náročné vykonať vedome nádych, resp. usmerniť vdych a jeho rýchlosť do strany zranenia. Akoby tú stranu nepoznal, horšie ju cítil. To je preto, že jeho mozog stratil dôležité senzorické informácie zo strany zranenia. Tie mozog po zranení akoby stráca prirodzene, vlastne ich zámerne obmedzuje. Jeho prirodzenou reakciou je zvýšenie tonusu (napätia) okolitého tkaniva s poklesom flexibility, ako aj obmedzením mobility kĺbov a kostných štruktúr. Tento mechanizmus má zabrániť ďalšiemu nežiadúcemu pohybu v oblasti zranenia, aby sa tak predišlo ďalšiemu poškodeniu.
Dôležité preto je, aby rehabilitačný proces na úvode zahŕňal vedomú obnovu senzorických informácií z miesta zranenia. Aby sa podarilo úspešne obnoviť plnú funkčnosť rehabilitovanej časti tela, mozog potrebuje mať neustále jasno v tom, čo sa s našim telom deje.
OD ČOHO ZÁVISÍ ÚSPECH KOMPENZAČNÉHO PLÁVANIA PO ZRANENÍ?
Aby bol koncept kompenzačného plávania po zranení úspešný, potreboval som dosiahnuť stav, kedy sa hokejista bude zaujímať o informácie z každej svojej rozcvičky. Tie mu boli následne oporou pri osvojení si špecifických plaveckých imitačných techník na suchu. Musel si byť vedomý rozdielu v kvalite, jasnosti a presnosti pohybu ľavej a pravej strane tela.
Už samotná rozcvička kládla značné nároky na kľud jeho mysle, keďže len v stave plného sústredenia bol športovec schopný vedome riadiť vlastné telo a načúvať mu. Je to niečo ako keď vyšlete signál a potom sústredený čakáte, čo a v akej podobe sa vráti späť. Správne mentálne nastavenie zo súše mu bolo oporou počas náročných momentov vo vode. Vytvorili sme tak predpoklady pre budovanie samostatnosti, zdravej sebadôvery a pre prebratie zodpovednosti za vlastné pohyby na súši aj vo vode. Táto dôležitá fáza tréningu preverí mentálne schopnosti každého športovca. Mentálna zrelosť a uvedomenie si seba samého v priestore a čase je kľúčovým faktorom, od ktorého sa bude odvíjať rýchlosť a úroveň efektivity osvojovania si komplexných imitačných plaveckých cvičení.
Uvedomenie si svojho zdravotného stavu a samotné dozvuky zranenia, podporili mentálnu zrelosť mladého športovca a tá mu umožnila pristupovať k tréningom kompenzačného plávania zodpovedne.
Stanovili sme si jasné ciele, že pomocou správneho osvojenia si techniky plaveckého spôsobu prsia a špecifických cvičení, chceme dosiahnuť zlepšenie mechaniky a funkčnosti dýchacieho systému, zlepšenie kondície a koordinácie celého tela aj obnovenie sebadôvery vo vlastné telo.
AKO SME NASTAVILI TRÉNING
1. Tréningová príprava na suchu
Športovec sa na úvode oboznámil s komplexným systémom rozcvičky, ktorý mu mal v prvom rade pomôcť uvedomiť si zmeny spôsobené zranením na vlastnom tele. Naučil sa efektívne čítať vlastné telo počas pohybu, naučil sa novému spôsobu zmýšľania a spájaniu súvislostí o pohybe medzi suchom a vodou. Objavil vlastné limity a spôsob ako ich bezpečne posúvať ďalej.
Tréning na suchu sme na základe prvotnej diagnostiky zamerali práve na zranenú časť tela. Jednou z hlavných priorít bolo naučiť športovca uvedomovať si, kam sa nadychuje. Zamerali sme sa na vedomé precítenie dychových fáz do strany zranenia a na mieru rozpínania hrudného koša.
Cieľom bolo obnoviť mechaniku dýchania z pohľadu kondície a koordinácie. Intenzitu tréningu so zameraním na dýchanie sme prispôsobili zraneniu.
V praxi to znamená, že sme skúšaním zistili, čo si môžeme dovoliť a čo nie, aby sme sa vyhli takému podráždeniu, ktoré by mohlo vyvolať akútnu bolesť. Pri nastavovaní tréningu je ďalej dôležité mať na pamäti, že vnemy o vlastnom tele - z tréningu na suchu - sú pre väčšinu športovcov náročné na spracovanie. Dôvod je jednoduchý - predtým takýto typ tréningu nemuseli absolvovať a vo svojej podstate mu zatiaľ veľmi nerozumejú.
Nedostatočne vyvinuté vnímanie vlastného tela komplikuje priraďovanie nových zistení po zranení k jednotlivým častiam tela.
Vyžaduje si to čas a trpezlivosť, kedy opakovaním určitých pohybov športovec postupne spoznáva vlastné telo, preniká do jeho hĺbky, uvedomuje si rozdiely medzi ľavou a pravou stranou tela a je schopný uvedomiť si súvislosti týkajúce sa jeho zmien.
Videá z tréningu na suchu
Viac o tom ako v tréningu využívam Ashtanga jogu nájdete v mojom blogu Ako ma ovplyvnila Aštánga joga.
DNS = Dynamická neuromuskulárna stabilizácia.
2. Tréning vo vode - samotné kompenzačné plávanie po zranení
Schopnosť hokejistu efektívne si osvojiť rôzne technicky náročné plavecké cvičenia, boli v prvom rade závislé od stupňa poznania a vnímania vlastného tela na suchu. Od toho sa ďalej odvíjala jeho schopnosť vedome ovplyvniť pohyby jednotlivých častí tela v nestabilnom vodnom médiu pri rôznych rýchlostiach. Toto poznanie bolo pre neho, z pohľadu budúcnosti, kľúčové.
Filozofia tréningu spočívala v tom, že športovec mal byť schopný tréning vo vode absolvovať po nejakom čase samostatne - bez dohľadu trénera.
Tu je veľmi dôležité, aby športovec dobre rozumel osvojenej plaveckej technike a bol schopný ju bezpečne využiť pre rehabilitačné alebo kondičné účely.
Voľba správnej plaveckej techniky je prvým krokom k úspechu.
V našom prípade, na prvom tréningu hokejista predviedol rôzne techniky pohybu vo vode. Na základe posúdenia viacerých faktorov som sa rozhodol zvoliť pre ďalší tréning techniku plaveckého spôsobu prsia.
Na úvode sa snažím vždy o taký výber techniky plaveckého spôsobu, ktorej športovec najlepšie rozumie. V relatívne krátkom časovom úseku nám to pomôže naštartovať potrebné zmeny v technike pohybového prejavu, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie pozitívneho účinku kompenzačného plávania na telo športovca. Okrem techniky plaveckého spôsobu prsia sme zapracovali do tréningu kompenzačného plávania neskôr aj kraulové a znakové cvičenia.
Počas tréningu vo vode sme využili taktiež jednoduché izolované plavecké cvičenia, ktoré mali za cieľ zvýrazniť zmeny a obmedzenia na tele športovca. Prečo? V priebehu pobytu na suchu si športovci nie vždy plne uvedomia, o čo prišli v dôsledku zranenia.
Vodné prostredie preverí schopnosť stability a odhalí slabiny.
Strata polohy tela vo vode na jednej strane, neschopnosť plne vystrieť jednu hornú končatinu aj komplikácie s uvedomením si jednej strany tela v priebehu vysplývania – všetky tieto vnemy pomohli mladému hokejistovi lepšie si uvedomiť aktuálny zdravotný stav a zvýšili kvalitu vnímania vlastného tela.
V procese rehabilitácie je rozhodujúci prvotný moment, kedy dochádza k zaťaženiu zranenej a oslabenej časti tela.
Nie je ničím výnimočným, keď športovci pociťujú neistotu a strach, ktorá je vyvolaná spomienkami na bolesť, keď sa snažili danú časť zaťažiť v úvodnom tréningu, v našom prípade na suchu.
Vzhľadom na zranenie v hornej časti hrudného koša, sme sa špeciálne zamerali na techniku prsia paže, bez použitia dolných končatín. Táto technika mu umožnila izolovane zaťažiť horné končatiny s hornou časťou trupu. Po odplávaní 25 metrov hokejista zistil, že sa môže bezpečne zaprieť do paží a ramien, bez akejkoľvek bolesti, čo mu pomohlo prekonať strach a neistotu. Ďalšie plavecké úseky boli zamerané na hru s rýchlosťou a dychovou frekvenciou, ktoré mu umožnili spoznať momentálne limity zaťaženia bez bolesti.
V priebehu ďalšej spolupráce športovec dosiahol výrazné zlepšenia pohyblivosti zranenej časti tela. A výrazný pokrok vpred nastal práve počas tréningov vo vode. Prax potvrdzuje, že práve vodné prostredie je silným spoluhráčom pri odstraňovaní následkov zranení.
Mladý hokejista si vo vode prešiel taktiež určitým druhom mentálneho tréningu. Ten mu umožnil hlbšie preniknúť do porozumenia vlastného tela, bez ktorého by nebolo možné dosiahnuť zlepšenie jeho zdravotného stavu.
Cieleným tréningom a budovaním pevnej vôle sa mu podarilo obnoviť vnímanie na strane zranenia a minimalizovať rozdiely medzi zdravou stranou tela a časťou po zranení. Následne sme sa zamerali na budovanie kondície a koordinácie samostatne pre každú zo strán.
Foto a videá z tréningu vo vode
Záznamy z tréningu vo vode (obrázky aj videá) sú zamerané na porovnanie kvality pohybového prejavu, resp. efektivitu techniky plaveckého spôsobu prsia.
Obr 1. a 2:
Na prvom tréningu nebol športovec vedome schopný ovplyvniť pohybový prejav danej techniky. Dôvodom bolo nedostatočne vyvinuté vnímania vlastného tela a jeho následkom neschopnosť izolovane uviesť jednotlivé časti do pohybu v rôznom časovom a rýchlostnom slede. Technika bola kŕčovitá a chýbala relaxačná fáza.
Obr. 3 a 4:
Cieleným tréningom sa hokejistovi podarilo získať kontrolu nad vlastným telom, čo sa pozitívne prejavilo v jeho schopnosti efektívneho osvojenia si techniky plaveckého spôsobu prsia. Technika dostala razanciu a plavec dokázal v relaxačnej fáze efektívne vysplývať.
Porovnanie prevedenia celého plaveckého spôsobu prsia, pred a po cielenom tréningu, si môžete pozrieť aj na videu:
V priebehu tréningovo – rehabilitačného procesu vo vode sme sa v prvom rade zamerali na osvojenie efektívnej techniky pohybu horných a dolných končatín, a to izolovane. Aktívne sme využívali kombinácie dychovej frekvencie, ktorá umožnila hokejistovi objaviť aktuálne limity dýchacieho systému, ktorý jasne definuje jeho schopnosť uvoľnenia v priebehu plávania.
Schopnosť hokejistu dosiahnuť stavu uvoľnenia svalového korzetu, s kľudom v jeho mysli, je výsledkom náročného tréningu vo vode. Vodné prostredie ponúka športovcom, v porovnaní so súšou, jedinečné podmienky, v ktorých kľud mysle dosiahnu rýchlejšie a následne si ľahšie osvoja potrebné pohybové vzorce.
Ukážka tréningu dolných končatín:
Vo vode získal hokejista dôležité teoretické a praktické vedomosti ohľadom súvislosti medzi výkonnosťou dýchacieho systému a stavom uvoľnenia vlastného tela. Jeho aktívny prístup, v zmysle vedomej kontroly vlastného tela, umožňoval minimalizovať aktivitu mozgu, ktorý sa v priebehu tréningu na suchu snažil stabilizovať zranenú oblasť zvýšením svalového tonusu, čo malo za následok zhoršenie rozsahu pohybu a zníženie flexibility tkaniva v rôznych častiach tela.
Ukážka tréningu horných končatín:
Dosiahnutá úroveň suchej rozcvičky, plaveckého spôsobu prsia a tréningových doplnkových cvičení, dáva mladému hokejistovi teraz možnosť voľby, akým spôsobom alebo smerom využiť kompenzačné plávanie pre obnovu zdravia vlastného tela.
ZÁVEROM
Hokejistovi sa v krátkom čase podarilo osvojiť efektívnu techniku plaveckého spôsobu prsia. Zmena pôvodnej techniky sa môže zdať ľahká, opak je však pravdou. Schopnosť športovca vedome zasiahnuť do časového toku tak, aby nanovo usporiadal pohyby jednotlivých častí do správneho poradia, a to s rôznou rýchlosťou a odporom, je veľmi náročné. Vyžaduje si to hlavne pevnú vôľu a disciplínu k sebe samému.
Komplexne zameraný tréning na súši ako aj vo vode, hokejistovi umožnil objaviť aktuálne limity vlastného tela, ale čo viacej, osvojil si potrebné vedomosti, teoretické aj praktické, vďaka ktorým sa naučil bezpečne posúvať vlastné limity na novú úroveň.
Zmeny na tele by nebolo možne dosiahnuť bez zmeny na úrovni myslenia, čiže mentálnej úrovni.
Aj napriek výraznému pokroku je, v jeho prípade, stále ďalej nutné pokračovať v rehabilitačnom procese so zameraním na zvýšenie funkčnosti (stability, mobility) celej chrbtice. Je potrebné zamerať tréning na zlepšenie funkčnosti kĺbov izolovane a následne v pohybovom zreťazení. Zároveň bude dôležité preveriť funkčnosť zmyslových systémov v statike, dynamike, bez zaťaženia, ako aj so zaťažením. Ale to už je rozsahom potenciálna téma pre ďalší blog 😉.