Matej Grožaj
SWIMMATT
Osobný tréner
Z-Health Practitioner
Bratislava

Môj koncept funkčného tréningu:

​

Funkčný tréning je komplexný a zároveň pestrý tréningový systém postavený na širokom spektre cvičení z rôznych športov, zacielený na rozvoj plnohodnotného pohybového potenciálu klienta. Dôraz kladie na prácu s vlastnou váhou, rovnomerné posilňovanie svalovo - väzivového aparátu, rozvoj nervového a dýchacieho systému a tela ako celku.

Mojim hlavným cieľom je naučiť klienta spoznať vlastné telo, jeho potreby a naučiť ho ako využiť tento tréningový systém vo svoj prospech. 

 

Zámerom funkčného tréningu je pomôcť  športovcom objaviť a plnohodnotne rozvinúť ich skrytý potenciál, vďaka ktorému získajú výraznú prevahu nad svojimi súpermi.

​

Rozvinúť potenciál športovcov znamená zacieliť tréning na tri hlavné kľúčové zložky, ktorými sú:

​

1.   Pohybový prejav

2.   Zmyslové systémy

3.   Mentálne procesy

 

Pozrime sa detailnejšie na každú z týchto zložiek:

​

1. Pohybový prejav

​

Prvým z kľúčových faktorov, ktorý delí elitných športovcov od tých lepších, je výnimočná úroveň vnímania vlastného tela.

​

V praxi títo jedinci vyčnievajú vďaka svojmu pohybovému prejavu, ktorý definujú nasledovné vlastnosti: schopnosť extrémnych zmien rýchlosti, výbušnosť, drsnosť a opakovaná nepredvídateľnosť pohybu v očiach súpera. U ďalších je možné sledovať schopnosť v extrémne krátkom čase a pod tlakom prispôsobiť svoj pohybový prejav potrebám vývoja zápasu.

​

Tieto vlastnosti sú často rozhodujúcim faktorom víťazstva. Aj preto elitní športovci investujú veľa času do tréningov zameraných na skvalitnenie ich pohybového prejavu.

​

Vysoká miera obojstrannej zručnosti, ladnosť, plynulosť a vysoká miera efektivity vlastného pohybu v rôznych rýchlostiach a polohách, umožňuje športovcovi efektívne využívať obmedzené energetické zdroje a zároveň tak šetriť vlastné telo pre kritické momenty, ktoré rozhodujú o výhre alebo prehre.

​

Schopnosť športovca zabezpečiť plynulý prechod vlastného tela z minimálnej do extrémnej rýchlosti je výsledkom cieleného a dlhoročného tréningu zameraného na cítenie alebo vnímanie vlastných pohybov. Zjednodušene povedané, ide o regulačný systém, vďaka ktorému dokážeme riadiť rýchlosť a frekvenciu pohybov nášho tela alebo jeho častí.

​

Schopnosť bezpečne, efektívne, (ne)vedome zrýchľovať a spomaľovať je jedným z kľúčov k úspechu v športe. Neschopnosť regulovať rýchlosť vlastného tela alebo jeho častí, spôsobuje skoré vyčerpanie energetických zásob, ktoré často športovec ani nevníma. To má za následok raketový nástup únavy zmyslových systémov a mentálnych procesov, predĺženie doby regenerácie, prípadne vznik častých zranení.

​

2. Zmyslové systémy

 

Druhým z kľúčových faktorov je špecializácia zmyslových systémov.

 

Každá špecializácia v športe kladie špecifické nároky na úroveň vývoja a spoluprácu – vzájomnú komunikáciu - zmyslových systémov. Je preto nevyhnutné jasne definovať ich potrebnú/očakávanú funkčnosť a nastaviť správny spôsob ich trénovania, aby komunikácia zmyslových systémov bola efektívna. V tomto prípade hovoríme o špecifickom zmyslovom tréningu pod názvom neuroatletický tréning.

 

Ako príklad uvediem vplyv vestibulárneho (rovnovážneho) systému na iné systémy:

 

Schopnosť športovca dlhodobo odolávať zrýchleniu a spomaleniu je závislá od funkčnosti vestibulárneho systému na ľavej a pravej strane hlavy. Ich spolupráca má v prvom rade vplyv na stabilitu športovca na mieste a v pohybe. Okrem toho výrazne podporuje funkciu zrakového systému, reguláciu napätia v svalstve ako aj mentálne procesy ako je pamäť a sústredenie.

​

Vyššie uvedené systémy môže negatívne ovplyvňovať napríklad porucha spôsobená nárazom. Výsledok sa dostaví takmer okamžite v podobe zhoršenia výkonnosti športovca a zároveň sa zvýši riziko jeho zranenia. Neuroatletický tréning pomôže nastaviť vestibulárny systém tak, aby bolo jeho narušenie v prípade nárazu minimalizované.

​

3. Mentálne procesy

​

Tretím z kľúčových faktorov sú mentálne procesy.

​

Elitných športovcoch nespája len vysoká miera efektivity pohybového prejavu a zmyslových systémov, ale aj vysoká miera efektivity mentálnych procesov, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu požadovaného cieľa v priebehu zápasu alebo súťaže.

​

Je to výsledok špecificky vyvinutej architektúry mozgových centier a neuronálnej siete, ktoré sú výsledkom formovania požiadaviek špecializácie daného športu. Stav bdelosti a mentálna výdrž je priamo závislá od miery efektivity zmyslových systémov a pohybového prejavu, resp. technickej vyspelosti športovca.

​

Zistenia z praxe jasne potvrdzujú, že únava zmyslových systémov vedie k zhoršeniu pohybového prejavu. V tomto stave nie je možné zabezpečiť plnohodnotné fungovanie mentálnych procesov. Ich výsledok na seba nenechá dlho čakať a takmer vždy vyústi do poklesu športového výkonu.

​

Jednoducho by sa dalo povedať, že nás systém beží na dva okruhy.

Ten prvý predstavuje mozgové centrá, ktoré sú zodpovedné za spracovanie informácií zo zmyslových orgánov.

Druhý okruh je tvorený z mozgových centier, ktoré spracúvajú hrubé (nespracované) zmyslové informácie do takej podoby, aby boli využiteľné v konkrétnej hernej situácii. Tieto výpočtové operácie a rýchlosť ich spracovania je priam kľúčová pre úspech! Závisí od nich naša schopnosť predvídať.

​

Elitní športovci sa často v kritických momentoch hry alebo zápasu nachádzajú akoby v stave nirvány, kedy akoby sa pre nich spomalil čas. A v tomto krátkom časovom okne prijímajú rozhodnutia, ktoré sú pre iných hráčov nepredvídateľné a neočakávané! Ich schopnosť vystreliť z uhla, ktorý nik nepredpokladal alebo prihrať v neštandardnej situácii, sú výsledkom perfektne vybudovenej spolupráce všetkých troch systémov.

 

Príklad z praxe:

​

Čo spája hokej a tenis je letiaci objekt - loptička alebo puk. V správny čas vykonať príjem letiaceho objektu je v prvom rade závislý od funkčnosti zrakového systému.

​

Schopnosť zrakového systému správne vyhodnotiť rýchlosť letiaceho objektu umožňuje športovcovi predvídať, kedy objekt priletí dostatočne blízko, aby ho zasiahol. Táto schopnosť predvídať sa zlepšuje so zvyšujúcim sa počtom opakovaní, čiže opakovanou skúsenosťou s danou situáciou (pre účely tohto príkladu abstrahujem od možnosti, že schopnosť zrakového systému mohla byť nejakým spôsobom neštandarne narušená – naríklad úderom do hlavy a pod.). Ako efektívne letiacu loptičku alebo puk športovec spracuje – teda trafí na čo najideálnejšom mieste rakety alebo hokejky - potom zavisí od jeho technickej vyspelosti.

​

V praxi často môžeme u tých najlepších z najlepších sledovať v kritických okamihoch skoro až virtuózne predstavenie, kedy dokážu športovci spracovať príjem z miesta, ktorí nepredpokladali a pritom ešte streliť gól alebo sa dostať z uzavretia obrancov.

 

Záverom:

​

Keď je spolupráca všetkych troch kľúčových faktorov u športovca maximálne zohratá, športovec je odhodlaný a vrhne sa aj do kritických situácií alebo súbojov, do ktorých by sa inak neodvážil vstúpiť. Dôvera v poznanie vlastného tela, v poznanie jeho možností a pocit neprekonateľnosti, sú pre mnohých elitných športovcov hnacou silou počas športových podujatí. Čím extrémnejšia situácia, v ktorej športovci zvíťazili, o to intenzívnejší zážitok, ktorý ich vnútorne posilní a výrazne hormonálne nabudí. Tento stav extázy sa pre nich stáva drogou, ktorú opakovane vyhľadávajú a sú pre ňu ochotní riskovať všetko. Nakoniec, kto neriskuje, nevyhráva. V kritických momentoch dochádza k selekcii športovcov na elitných a tých druhých, dochádza k výhre alebo prehre. A funkčný tréning tu zohráva dôležitú nenahraditeľnú úlohu.

​

​