#emocie #plavanie #plavaniebratislava #plavaniedeti #strach #mentalnytrening #plavaniedospeli #plaveckyvycvik #stres
Pohľad na vodnú hladinu je pre mnohých neplavcov stresujúci a prejaví sa okamžite zmenou mimiky. Tá väčšinou vždy pravdivo odzrkadľuje vnútorné rozpoloženie jedinca. Spomalenie pohybov, strnulosť, porucha reči, zmena farby tváre - to všetko je výsledkom emočného vybičovania, s ktorým býva spojená strata kontroly pohybov vlastného tela alebo vedomia. Akoby sa v určitom momente naše JA vytratilo alebo utiahlo do bezpečia. Je to moment, kedy mozog reflexne preberie kontrolu nad našim telom. Prečo? Lebo sme ho vystavili extrémnemu ohrozeniu, ktoré vníma na báze intenzity vyplavených emócií. Keď pominie hrozba, náš mozog sa stiahne a naša osobnosť opäť prenikne na povrch a získa kontrolu nad telom. Prejaví sa to obnoveným očným kontaktom, poklesom svalového napätia a opätovným nadviazaním komunikácie.
Jedinečnosť emócií
Je dôležité si uvedomiť, že emócie sú vždy jedinečné, tak ako je jedinečná situácia, ktorá spôsobí ich vyplavenie. Ich správnym usmernením sme schopní využiť ich v náš prospech. Domnievať sa, že emócie nepotrebujeme, prípadne si myslieť, že si ich môžeme dovoliť ignorovať, môže viesť vo vode ku fatálnym následkom.
Nestabilita vodného prostredia takmer okamžite odhalí slabiny neplavcov, ale aj mnohých plavcov. Každý človek, ktorý sa rozhodne vstúpiť do vodného prostredia by mal vedieť narábať so svojimi emóciami a naučiť sa ovládnuť ich. V opačnom prípade sa totiž zvyšuje riziko utopenia.
V praxi sa bežne stretávam s dvoma skupinami neplavcov, ktorých charakterizuje rozdielny emocionálny prejav v priebehu absolvovania plaveckého výcviku.
Prvá skupina neplavcov nie je schopná kontroly a regulácie vlastných emócií. V tomto prípade nejde o nič závažné, čo by sa nedalo cieleným tréningom vo vode zmeniť. Vyžaduje si to správne nastavený tréning, disciplínu, čas a trpezlivosť neplavca.
Druhá skupina neplavcov často nedá na sebe badať ani štipku emócií. Človek by si povedal, že má pred sebou niekoho, kto má svoje emócie pod kontrolou a bude rýchlo napredovať. Prax však často poukazuje na presný opak. Emócie sú dočasne potlačené a k ich vyplaveniu dochádza až s odstupom času v určitom zlomovom momente. Tým momentom býva väčšinou prechod do hlbokej vody. Strach z hĺbky aktivuje obranné reflexy vo forme strnulosti neplavca. Žiaľ, vo vode je táto podvedomá reakcia mozgu pre nás nežiadúca. V prípade neprítomnosti dozerajúcej osoby, resp. trénera, hrozí neplavcovi utopenie. Preto je nevyhnutné byť neplavcom vždy nablízku, nepodceňovať situáciu a včas zasiahnuť.
Pre lepšie porozumenie si dovoľujem uviesť príklad z praxe. Je to cvičenie kedy sa snažíme osvojiť si s neplavcom dýchacie techniky vo vode. Jedná sa o náročný proces, ktorý sa skladá z dvoch fáz. Tou prvou je klesnutie na dno. Tou druhou je vystúpanie nad vodnú hladinu. Obidve fázy charakterizuje rozdielny typ emócií a ich intenzita.
Pre neplavca sú obidve fázy náročné tým, že k vyplavovaniu emócií a ich vplyvu na jeho psychické a fyzické rozpoloženie dochádza ešte pred samotným zanorením. Mnohí neplavci zažívajú doslova extrémne návaly rôznych emócií. Tieto nežiadúce stavy učím neplavcov v tréningu prekonať, vďaka čomu sú potom schopní emócie kontrolovať a zanoriť sa.
Regulácia emócií
Zistenia z praxe potvrdzujú, že úspešné osvojenie si dýchacích techník je závislé od schopnosti neplavca kontrolovať svoje emócie. Prvý schodík k úspechu je preto práca s emóciami a tá potom uľahčí mnohým neplavcom sústredenie sa na osvojenie si novej techniky.
Rýchlosť, ktorou budeme s neplavcom napredovať počas plaveckého výcviku, taktiež závisí od schopnosti efektívnej kontroly vlastných emócií. Je preto dôležité presne odhadnúť emocionálne rozpoloženie neplavca pred zanorením. Z pohľadu bezpečnosti výcviku sa tak neplavec môže ponoriť pod vodu až po zastabilizovaní vlastných emócií.
Schopnosť regulovať určitý typ emócií prichádza po dosiahnutí určitej úrovne mentálnej zrelosti. Nejde o nič mimoriadne, nie je to nič čo by sa nedalo naučiť. Naučia sa to dospelí aj deti. V prípade plaveckého výcviku si to však vyžaduje dostatočný čas vo vode (u každého bude ten čas iný), trpezlivosť, disciplínu, otvorenú myseľ a chuť učiť sa.
Je prirodzené, že od určitej intenzity vyplavených emócií človek čiastočne stráca kontrolu nad svojim konaním. Práve preto je nevyhnutné naučiť sa ich akceptovať.
Znamená to opakovane sa im vystaviť v nestabilnom vodnom médiu. Každý dobrý tréner vám ukáže techniky ako im čeliť a ako ich kontrolovať.
Schopnosť vedieť sa orientovať v tréningovom procese na báze emocionálneho rozpoloženia si vyžaduje čas, skúsenosti a tréning. Tí jedinci, ktorým sa to podarí, získajú kľúč k porozumeniu vlastného JA. Schopnosť správneho usmernenia vlastných emócií je byť kľúčová nielen pre prekonanie strachu z vody ale aj pre úspešné prekonanie mnohých životných výziev.
Pozor na ego!
Vo vode nemá miesto. Vodné prostredie nás ihneď potrestá za každú chybu. Zatečenie vody cez nosnú a ústnu dutinu alebo vdýchnutie vody môžu spôsobiť človeku vo vodnom prostredí životu nebezpečné komplikácie. Po vynorení je potrebné vodu dostať von. Ak sa to nepodarí, môže to mať aj vážne zdravotné následky ako napríklad čiastočné poškodenie mozgu v dôsledku prerušenia prívodu kyslíka, či v tom najhoršom prípade fatálne následky v podobe utopenia sa.
Tak ako v joge, aj tu platí sústredenie sa na vlastný dych. Pre mnohé osoby je dosiahnutie tohto stavu spočiatku náročné. V momente, kedy sa im to podarí a ponoria sa pod vodnú hladinu objavia čaro vodného sveta.
Vodné prostredie nám poskytuje súkromie a ticho. Moment, kedy si neplavci po prvýkrát sadnú na dno sa stáva pre nich niečím výnimočným. Mnohí objavujú a iní znova zažívajú stavy kľudu mysle, spomalenie dychu a uvoľnenie tela.
Táto príjemná skúsenosť je úzko spätá s vyplavením príjemných emócii. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa neplavci tak radi zvyknú vracať na dno. Zároveň je to dobrý signál, ktorý signalizuje prelomenie bariéry strachu a posilnenie sebadôvery vo vlastné schopnosti neplavca. Na ceste objavovania vodného prostredia už nič nestojí v ceste.