Matej Grožaj
SWIMMATT
Osobný tréner
Z-Health Practitioner
Bratislava

Kým prejdem k príkladom tréningu mentálnych procesov, ešte sa na úvod chvíľu povenujem samotným mentálnym procesom. Pod mentálnymi procesmi si môžeme predstaviť operatívne funkcie (rozhodnutia, plány..), ktorých reflexiou sú naše činy v priebehu športovej aktivity. Všetky naše rozhodnutia predstavujú operatívne alebo mentálne procesy alebo sú taktiež ich reflexiou. Ich efektivita sa priamo opiera o efektivitu zmyslových systémov a technickej - pohybovej vyspelosti hráča.

 

Pre lepšiu predstavu uvádzam nižšie ďalšie PRÍKLADY MENTÁLNYCH PROCESOV Z PRAXE pre viaceré športy.

 

Basketbal

​

V prípade basketbalu sa môže jednať o moment, kedy sa rozhodneme ísť do súboja o loptu, ktorá sa odrazila od obruče alebo moment, kedy dokážeme predvídať akou rýchlosťou prihrať loptu hráčovi, ktorý si nabieha pod kôš. Alebo vďaka schopnosti dobre čítať vývoj hry, mať hĺbkové videnie priestoru a predvídať pohyb hráčov, vedieť, kedy postaviť clonu pre uvoľnenie spoluhráča.

 

Plávanie

​

Správne načasovanie dohmatu na blok predstavuje dynamický proces, ktorý sa odohráva na mentálne úrovni. Kľúčovú úlohu tu zohráva dominantný zrakový systém. 

Jasnosť videnia, po celú dobu približovania sa k bloku, predstavuje predpoklad pre tvorbu stratégie „za behu“ – teda v priebehu plávania. Táto stratégia predstavuje myšlienkové pochody alebo operatívne výpočty, v ktorých sa neustále aktualizujú informácie o polohe a rýchlosti vlastného tela na ceste k bloku, o vnímaní vnútorného rozpoloženia tela, efektivite podvodného záberu a iných faktoroch. 

​

Vyššie uvedený myšlienkový tok plavci často vnímajú ako jednotnú myšlienku čo najrýchlejšieho a čo najefektívnejšieho dohmatnutia. 

​

Neschopnosť jasne vidieť, negatívne ovplyvňuje schopnosť plavca predvídať alebo odhadnúť čo najefektívnejšie priblíženie k bloku. V praxi sa môže stať, že plavec buď skoro, alebo neskoro dohmatne. V tomto prípade nejde len o dohmat, ale aj o správne načasovanie naplávania na obrátku.

​

Jedna vec je efektivita plaveckej techniky, druhá je efektivita zrakového systému. Nakoniec, v kritických momentoch, rozhoduje zrakový systém, ktorý vytvára predpoklady pre predvídanie. Nesprávny odhad môže mať výrazný vplyv na to, kto sa stane víťazom.

 

Hokej

​

Tu rozoberiem príjem puku na hokejku v situácii, keď je telo hokejistu v pohybe.

​

Schopnosť prijať puk na hokejku, sa opiera o schopnosť hokejistu predvídať rýchlosť puku a jeho letovú fázu. Letí na mňa alebo sa jedná o prihrávku do pohybu, kedy som nútený zrýchliť, spomaliť?

Čiže efektivita zrakového systému, kvalita jeho informácií, zohráva kľúčovú úlohu v procese nášho rozhodovania. Od toho sa ďalej odvíja aj prispôsobenie pohybového prejavu v prospech danej situácie.

​

Otázka znie: Vidím – ja ako hokejista - jasne alebo nejasne puk po celú dobu, kam letí a akú má rýchlosť?

Nejasnosť, prípadná strata videnia puku, sa ihneď prejaví na hokejistovej schopnosti predvídať, ako aj na zmene pohybového prejavu.

​

Ako príklad uvediem 2 modelové situácie – s pozitívnym a následne s negatívnym výsledkom:

​

Prvá spočíva v príjme puku na miesto hokejky, presne tak ako hokejista zamýšľal.

V tomto prípade sa dá predpokladať, že jeho zrakový systém fungoval po celú dobu sledovania puku efektívne, vďaka čomu bol schopný zvoliť ideálne riešenie alebo prijať správne rozhodnutie v prospech prijatia puku a založenia napr. nového útoku.

​

Druhá situácia predstavuje moment, kedy hokejista puk prijal namiesto na hokejku, napríklad korčuľou.

Dôvody, prečo k tomu došlo môžu byť viaceré:

​

Tým prvým je disharmónia medzi efektivitou zrakového systému a technickej – pohybovej vyspelosti  hokejistu. V tomto prípade sa jedná o kombináciu, kedy zrakový systém poskytoval po celú dobu kvalitne informácie o približujúcom sa puku, ale vzhľadom na uhol a rýchlosť priblíženia puku hokejista nebol schopný nasmerovať vlastné telo tak, aby dokázal prijať puk na hokejku. Otázka samozrejme znie, v akej rýchlosti by dokázal prispôsobiť polohovanie vlastného tela ideálne voči puku a v akej rýchlosti už nie – to znamená je tam určitý technický limit každého jednotlivca.

​

Druhý dôvod spočíva v opačnom garde. Čiže nejasnosť videnia puku spôsobí, že sa hokejistovi nedostávajú kvalitné informácie o približujúcom sa puku, v dôsledku čoho je jeho schopnosť predvídať, ako má prispôsobiť jeho telo na príjem puku, zhoršená. V dôsledku toho sa môže stať, že bude buď pred pukom, alebo za pukom. Čiže puk môže naraziť na prednú, alebo zadnú korčuľu alebo ho môže napríklad úplne minúť.

​

Tretí dôvod môže byť, síce dobrá kombinácia efektívneho zrakového systému a technickej vyspelosti hráča, ale nedostatočne vyvinutá mentálna zložka hokejistu.

​

Čo si pred tým predstaviť?

Hokejista vidí po celú dobu jasne puk, ktorý sa k nemu približuje. V čas predvída a prispôsobuje polohovanie a rýchlosť vlastného tela v prospech prijatia puku. Vstup protihráča do zorného poľa hokejistu, ktorý sa chystá aktuálne prijať puk, ale môže spôsobiť, že nedôjde k ideálnemu prijatiu a puk neskončí vôbec tam, kde hokejista plánoval.

​

Prečo k tomu došlo?

Jednou z mnohých príčin môže byť prudkosť, alebo taká rýchlosť protihráča približujúceho sa ku hokejistovi, ktorá vyústila buď do straty puku alebo neschopnosti ho efektívne prijať.

​

Ako tomu porozumieť?

Prudkosť, ráznosť, rýchlosť pohybov protihráča mala za následok, že mentálne procesy nášho hokejistu boli preťažené spracovaním zrakovej informácie o približujúcom sa protihráčovi. Jednoducho povedané, došlo k narušeniu operačných, výpočtových procesov na mentálnej úrovni. Jeho systém nebol schopný v tak extrémne krátkom čase zapracovať informácie o protihráčovi do vytvoreného a už prebiehajúceho plánu. Intenzita informácie o približujúcom protihráčovi zahltila operačné procesy a v dôsledku toho sa hokejista nebol schopný plne sústrediť na príjem a jeho nápad, plán sa „rozpadol“.

V tomto prípade hovoríme o efektivite mentálnych procesov, ktoré sa snažia súčasne spracovať tri údaje. Tým prvým je poloha a rýchlosť vlastného tela nášho hokejistu, poloha, rýchlosť a smer protihráča a rýchlosť, poloha a smer približujúceho sa puku. Jedná sa o dynamický dej, v ktorom je veľa premenných.

​

Výkonnosť zrakového systému je prvotným predpokladom, od ktorého sa bude odvíjať zvládanie takýchto kritických situácií. Ani vysoká technická-pohybová vyspelosť hráča nebude nič platná, pokiaľ dôjde k narušeniu mentálnych procesov, ktoré nedokážu jasne predvídať.

​

V danej modelovej situácii by sa mohlo jednať o také riešenie, kedy by náš hokejista, ktorý sa snaží prijať puk, zmenil vlastnú trajektóriu a skrátil by tak čas k puku, čiže by išiel priamo naň, aby v prvom rade zabezpečil prijatie puku a následne začal budovať plán ako sa vysporiadať s protihráčom.

​