top of page
logo_sk.png

Matej Grožaj
SWIMMATT
Osobný tréner
Z-Health Practitioner
Bratislava

Plávanie: Ženy v tréningu


zena v bazene
Plávanie: Ženy v tréningu

V tomto blogu "Plávanie: Ženy v tréningu" vám prinášam postrehy piatich klientiek - (ne)plavkýň, ktoré ma oslovili s cieľom naučiť sa plávať alebo vylepšiť si plaveckú techniku.


Každá jedna z klientiek vedela, čo chce dosiahnuť - zlepšiť si zdravotný stav, naučiť sa plávať alebo popracovať na plaveckej technike, či zdolať konkrétny cieľ. Ich dôvody - prečo ma ako trénera oslovili - boli rôzne, fyzická kondícia a zdravotný stav boli na začiatku spolupráce taktiež rôzne. Spoločné však mali do určitej miery očakávania, obavy a pocity. Tréningy boli pre každú z nich výzvou - s výrazným nárokom na ich čas, kondíciu, koordináciu, psychiku, emócie a hlavne predstavivosť.


Ženy dnes čelia výzvam na každom kroku, sú plne vyťažené a všade sa propaguje dokonalosť a tá si vyberá svoju cenu. Ich životné príbehy sú pretkané rôznymi udalosťami - v rodine či v práci - a tie ovplyvňujú výkon na tréningu. Vysoké očakávania rýchleho progresu s nimi taktiež dokážu pekne "zamávať". A kam ten tréning napasovať do - už aj tak naplneného - rodinného rozvrhu?


Všetky tieto okolnosti vytvárajú tlak, s ktorým sa musia vyrovnať. Tréning si vyžaduje čas - schopnosť ukrojiť si z rodinného času len pre seba, zároveň vyžaduje trpezlivosť - "dril" a opäť len "dril" prinesie želané výsledky, a veľakrát pevnú vôľu prekonať vlastnú stagnáciu - "prekvapko", ktoré sa môže objaviť v tréningovom procese a na ktoré je vopred pripravený len málokto.


plavanie s doskou
Plavecký tréning žien - plavecký spôsob prsia - nohy

V príspevkoch nižšie, nájdete ku každej plavkyni záznam z ich tréningového procesu vo vode. Plavkyne na videách demonštrujú techniku plaveckého spôsobu prsia, izolovanú techniku pohybu paží a nôh, taktiež realizujú tieto pohyby v rôznej dychovej kombinácii. Zároveň pripájam ich osobné vyjadrenie, čo ich ku mne priviedlo a ako vnímali tréningový proces. Verím, že vám to pomôže vytvoriť si reálnejší obraz o tom ako to v tréningoch funguje.


Verím, že otvorenosť týchto plavkýň, ich vlastné slová a pohybový prejav, dodá potrebnú odvahu tým z vás, ktorí si neveria alebo prechádzajú komplikovaným obdobím a nakoniec vás presvedčia, že stojí za pokus naučiť sa plávať 😊

Kým sa dostaneme ku konkrétnym príbehom, rád by som ešte niečo napísal k samotnej technike prevedenia plaveckého spôsobu prsia jednotlivými plavkyňami. Na obrázkoch si teraz môžete pozrieť ako dokáže byť technika rôznorodá. Vybral som rovnaký moment v technike prsia, ktorý predchádza kopu nôh - všimnite si rôznu polohu tela, postavenie končatín, polohu hlavy:


Soňa, Miška, Mirka, Táňa, Monika

odlišné prevedenie plaveckého spôsobu prsia je v poriadku, závisí totiž od viacerých faktorov


Odlišnosť techniky prevedenia plaveckého spôsobu u jednotlivých plavkýň je kreovaná ich telesnou predispozíciou, aktuálnym mentálnym rozpoložením, úrovňou uvedomenia si vlastného tela a jeho kontrolou, kondíciou, ale aj zraneniami, ktorými si prešli, a v neposlednom rade aj časom, ktorý tréningu venovali.

Nie je preto potrebné a po zdravotnej stránke vlastne ani žiaduce, napasovať sa do ideálneho vzorca pohybu. Individuálny tréning je nastavený tak, aby zohľadnil vaše momentálne možnosti a rozvinul schopnosť optimálneho efektívneho pohybu vo vode pre vás tak, aby ste získali vo vami vyhradenom časovom priestore zdravotné benefity, radosť z pohybu, sebavedomie, psychickú aj fyzickú odolnosť a splnili si tak svoje očakávania a dokázali si, že aj vy to dáte.


 

Soňa (36): "K plávaniu s Maťom som sa dostala z donútenia"


Ale aby vás to hneď na úvod neodradilo, nakoniec mi doslova zachránilo zdravie, nasmerovalo ma k novým riešeniam, naučilo ma veľa o sebe a svojom tele, a prinieslo poznanie, že osobný tréner môže byť viac než fajn :)


Všetko sa začalo pred 6 rokmi, kedy som prechodila zlomeninu pravého ramena (áno, dá sa to), ktoré som takmer tri roky nevedela plnohodnotne používať. K ramenu sa postupne pridávali problémy s krkom a trupom, brnením rúk, hormonálnou nerovnováhou/priberaním a po náročnom období v rodine a v práci sa ozval celý chrbát, najmä jeho spodná časť. Cítila som veľkú chronickú bolesť, strácala som stabilitu a dôveru nielen vo vlastné telo, ale časom už aj v seba a svoj úsudok. Posledný rok som cvičila sama a s fyzioterapeutmi 4h denne, aby som mohla prejsť vkuse aspoň 100m. Energia mi vystačila na pol dňa, potom som fungovala z nejakej neexistujúcej rezervy. Doktori sa vyjadrili, že takýmto tempom môžem skončiť do roka na operačnom stole alebo rovno na vozíku. Pred úrazom som pritom bola zdravý a aktívny človek. Po úraze sa športy, ktoré som zvládala robiť, okliešťovali čoraz viac a viac.


S pocitom zahnanej do kúta som si po dlhšom hľadaní a ešte dlhšom odhodlávaní vybrala inštinktívne plávanie, keďže mi chýbal vačší pohyb, a cielene Maťa, keďže som si nechcela ublížiť ešte viac. Maťo bol už od prvého tréningu veľmi ústretový, empatický a hlavne vedel pomenovať, čo potrebujem a ako na to v mojom zdravotnom stave. Bola som "kačičkový" plavec s hlavou nad hladinou, takže som sa musela naučiť úplné základy.


Začiatky boli napriek Maťovmu ostrovtipu a podpore ťažké. Tréner to za mňa neodplával a prísť na bazén aj keď ma všetko bolelo, pričom deň ani poriadne nezačal a čakalo ma ešte kopec povinností, som tiež musela sama. Trvalo niekoľko mesiacov pravidelných tréningov, kým som sa naučila správne dýchať, uvolniť vystresované telo, tlmiť frustráciu, a kým som sa začala opatrne tešiť z malých pokrokov.


Vo vode som zistila, ako veľmi nemám svoje telo pod kontrolou a v akom napätí fungujem. Na súši som to z nejakého prapodivného dôvodu až tak radikálne neprežívala. Takéto pre mňa nečakané zrkadlo naštartovalo ďalšie zmeny v práci a živote tak, aby sa moje telo a myseľ ukľudňovali, čo následne prinášalo pokroky v plávaní. To prepojenie bolo a je pre mňa fascinujúce.


Vplyv to malo aj na kvalitu a rozsah prevedených fyzio cvikov - všimla som si to nielen ja, ale aj samotní fyzioterapeuti.


Od konca leta, kedy ma chrbát prestal akútne bolieť a zvykli sme si na seba v novej vylepšenej forme, robím v plávaní ešte väčšie pokroky. Ako aktivita sa mi zapáčilo až tak, že si možno naveľa kúpim plaveckú čiapku, aby sa mi lepšie učili ďalšie plavecké štýly Keď mi Maťo na začiatku povedal, že je to celé najmä o hlave, tak som mu mala hneď uveriť a ušetrila by som si kopec času a pokuso-omylov. Plávanie s ním bolo bez preháňania to najlepšie, čo sa mi tento rok stalo.



Miška (41): "Najväčšou prekážkou bola moja fixácia na nesprávnu techniku"


Plávať som chodila asi 2 mesiace predtým, ako som oslovila trénera. Dôvodom oslovenia boli začínajúce bolesti v oblasti krku, ktoré vyplynuli z nesprávnej techniky plávania (pozn. - viac info k problematike chrbtice aj v tomto blogu). Čiže hlavným dôvodom oslovenia trénera bolo naučiť sa správne techniku plaveckého spôsobu prsia a neskôr voľného spôsobu, kraul.


Moje predstavy a očakávania boli v zmysle rýchleho zvládnutia plaveckej techniky, kde ale najväčšou prekážkou bola moja fixácia na nesprávnu techniku, ktorú som si osvojila počas života.


Plávaním s trénerom som si osvojila správnu techniku plaveckého spôsobu prsia, odstránila som mnohé zlozvyky, na niektorých ešte treba popracovať 😊 a nadobudla som lepšie sebavedomie pri plávaní.



Mirka (39): "To je ono, to chcem skúsiť! Chcem preplávať Dunaj!"


Myslela som si, že viem plávať. Veď čoby nie, po všetkých absolvovaných plaveckých výcvikoch, kurzoch a preplávaných letách. Plávanie som považovala a vlastne stále považujem za jediný šport, v ktorom som dobrá. Posledné roky som sa však či už kvôli povinnostiam alebo z pohodlnosti do vody často nedostávala.


Až som sa pred rokom dozvedela o výzve na preplávanie Dunaja. To je ono, to chcem skúsiť! Samej sa mi však nedarilo trénovať, chýbala mi disciplína a kondícia, ako som si myslela. Po každom bazéne som ledva lapala dych a srdce mi bilo ako divé. Zvládla som maximálne 25 bazénov a bola som úplne zničená. Nešlo to, necítila som posun. V máji som predsa len nabrala odvahu a na preplávanie Dunaja sa prihlásila. Toto už nedám sama, uvedomila som si. A začala na internete hľadať trénera. Až som narazila na Mateja.


Už prvý tréning bola studená sprcha pre moje plavecké sebavedomie. Jednoducho celé zle, všetko som robila naopak. Stále napnutá, v strehu, stiahnutá, zbytočne sa likvidujúca, tlačiaca na rýchlosť. No, mali sme na čom robiť. Ako prvé sme vyhodnotili, že v plaveckom spôsob prsia sa cítim lepšie a na blížiacu výzvu budú vhodnejšie. Bolo však treba úplne prekopať môj individuálny plavecký štýl, zlepšiť načasovanie nadychovania, záberu rúk a nôh.


Do Dunaja som vchádzala s väčším sebavedomím a dokonca som sa neutopila (čo bol môj skromný cieľ).


Preto môžem aj ďalej spolu s Matejom pracovať na mojom štýle, teda hlavne na "vypínaní" hlavy a odháňaní zbytočných myšlienok, pri ktorých sa vraciam k starým plaveckým zlozvykom. Sama na sebe cítim, že ma tréningy posúvajú a majú efekt, aj keď si na ne občas v duchu zanadávam.



Táňa (57): "Raz aj tú „žabu“ v sebe porazím!"


Pred niekoľkými rokmi, keď som sa sťahovala na pracovný pobyt s manželom do zahraničia, som si položila otázku, ako by som mohla vypĺňať svoj voľný čas v krajine nášho pôsobenia a plávanie mi pripadalo ako rozumné riešenie. Háčik bol v tom, že som síce plávať ako tak vedela, ale chcela som sa naučiť správnu techniku.


Stretla som sa s Matejom, povedala som mu, čo by som očakávala od našich tréningov a on sa pustil do práce. V tom momente som samozrejme ani len netušila, na aký beh na dlhú trať som sa vydala. Vo vode som sa začala zoznamovať sama so sebou. So svojimi pocitmi vnímania tela, dýchania, rôznymi disbalanciami, ktoré som si na suchu neuvedomovala a ktoré sa vo vode hneď prejavili. Narážala som občas na svoje limity, ktoré sme začali posúvať. Zistila som, že vo vode aj ten najmenší pohyb hlavy alebo nastavenie ruky či nohy dokážu v konečnom dôsledku veľmi ovplyvniť techniku plávania a tým pádom odčerpávať alebo šetriť moje sily.


Učím sa byť vo vode uvoľnená (čo je pre mňa niekedy ťažké) a využiť to v prospech správneho prevedenia plaveckého štýlu. Od nášho prvého tréningu ich bolo už veľmi veľa, v čase Covidu sme dokonca trénovali virtuálne na suchu cviky, ktoré mi pomáhali neskôr pri návrate do bazéna.


Dnes, skoro po desiatich rokoch tréningov s Matejom, je plávanie jeden z mojich obľúbených športov. S úsmevom si spomínam na svoje začiatky a teším sa z toho, že dokážem preplávať kraulom v bazéne i na otvorenej vode i niekoľko kilometrov.


Zaujímavé bolo pre mňa zistenie, že v konečnom dôsledku naučiť sa techniku plaveckého spôsobu, ktorý skoro neovládam (kraul) bolo možno jednoduchšie ako „prepisovať“ už zle zaužívanú techniku (v mojom prípade prsia, ktoré som plávala ako žaba). A pokračujeme ďalej, Matej so svojim individuálnym a empatickým prístupom vždy dokáže nastaviť tréning tak, aby bol pre mňa zaujímavý a zároveň aby ma posúval ďalej. Vie, že ma musí občas vyprovokovať, aby som vyšla zo svojej komfortnej zóny. A ja som mu za to vďačná, lebo potom si poviem – áno, na plnenie snov a cieľov nikdy nie je neskoro, aj keď je to mnohokrát ťažké a nepredstaviteľné. Takže raz aj tú „žabu“ v sebe porazím a môj prsiarsky štýl bude vďaka Matejovi skoordinovaný a hlavne efektívny.



Monika (48): "Popila som hooodne vody, kým mi to zafungovalo..."


Keď som sa rozhodla naučiť sa „kraula“, trénovala som pravidelne Aikido a mala som aj osobného trénera vo fitku a na beh. Sem tam som už zabehla aj nejaký ten hobby pretek, ale keď som sa ako bežec zúčastnila triatlonovej štafety, začala som pokukovať po plávaní 🏊‍♀️.


Plávať som sa naučila ako samouk prsia, rada som sa ako dieťa v bazéne potápala, ale pred kraulom som mala naozaj veľký rešpekt. A tak som začala hľadať trénera. Kým som sa našla Maťa, skúsila som trénovať s dvoma inými trénermi – trvalo asi rok kým som sa k nemu dostala. Každý kto skúsil individuálny tréning vie, že mu musí tréner "sadnúť". Ja mám rada individuálny prístup a profesionalitu. Nechcem sa vykecávať na tréningu a rozhodne mi vadí, keď mi tréner nevenuje plnú pozornosť a napríklad neustále “kontroluje” mobil 🤨. A taktiež musí byť dôsledný v tom čo robí, ale zároveň dostatočne empatický, keď nemám svoj deň...


Napriek tomu, že som predtým rok trénovala, na úvode som s Maťom začala – na moje prekvapenie - pekne od piky. Žiadne „rozplávaj sa kraulom“. Začali sme základnými cvičeniami vo vode na uvoľnenie a na správnu polohu tela na hladine. A veeeľa, naozaj veľa, nácviku dýchania. Keď bolo potrebné a ja som nevedela kde je sever (voda je nekompromisná a zaleje vás v sekunde keď niečo neurobíte dobre), Maťo viedol tréning priamo vo vode – demonštroval priamo vo vode čo odo mňa chce a to mi veľmi pomohlo a dodalo mi sebavedomie.


Ale poviem vám rovno, kraulové začiatky boli veľmi ťažké. Ja totiž nie som žiadny športový talent a všetko čo viem, mám celkom vydreté🤦‍♀️. Takže som popila hooodne vody, kým mi to zafungovalo a taktiež som potrápila Maťovu trpezlivosť a trénerské schopnosti. Keď sa mi nedarí, nie som zrovna zábavný klient... 😖


Ale celá tá námaha jednoznačne stála za to, mentálne ma to zocelilo a keď zažijete ten správny sklz vo vode, zrazu to všetko do seba zapadne, zafunguje vám technika, proste sa začnete na pohyb vo vode tešiť... Otvorí sa vám vodný svet a vy plávate na bruchu, na chrbte, robíte rotácie, otočky, skočíte si šipku zo štartového bloku... Vychutnávate si ticho pod vodnou hladinou, tú čistú hlavu keď točíte 25tky v bazéne a v lete si len tak pre radosť preplávate Draždiak. Veru neľutujem ani minútu tohto náročného tréningu...


S Maťom som, asi po roku spoločného tréningu, ešte absolvovala týždenný plavecký tréningový kemp na Tenerife – pre mňa nezabudnuteľný športový zážitok – veľké ďakujem Maťo! Tu sa mu podarilo skĺbiť beh 🏃‍♀️po útesoch popri mori v nádhernej krajine 🌴, jogu 🧘‍♀️a plávanie v slanom bazéne aj v mori 🌊– pre mňa TOPka. Bolo to intenzívne a vyčerpávajúce, ale za týždeň sme urobili poriadny skok vpred. A dokonca sme trénovali aj v protiprúdovom bazéne, kde nám urobili analýzu plaveckej techniky ako profesionálom – no zážitok! (pozn. - viac info aj v tomto blogu).


Spolu s Maťom trénujem už cez deväť rokov. Okrem kraula sme vylepšili aj moju techniku prsia, samozrejme s hlavou pod vodou. A vďaka Maťovi som si, okrem plávania, vyskúšala už aj Ashtanga jogu, scuba diving, free diving a otužovanie – pre mňa predtým veci úplne mimo môjho chápania... rozšírila som si obzory, čo všetko vlastne zvládnem a pochopila som, že sú to len a len moje predsudky, ktoré ma zbytočne brzdia v tom, čo chcem v športe ešte skúsiť 😉. Takže, ja určite v tréningu pokračujem...













Comments


Commenting has been turned off.
bottom of page